Fyzika

Jadrová fúzia je spolu s orbitálnymi slnečnými elektrárňami jednou z najperspektívnejších možností výrazného posunu ľudskej civilizácie na energetickej škále a prevencie jej degenerácie prejavujúcej sa i čoraz frekventovanejšími energiou motivovanými konfliktmi. Primárnou asociáciou pojmu "jadrová energia" je však opodstatnený a závažný problém rádioaktívneho odpadu. Napriek tomu, že vlajková loď výskumu a vývoja v jadrovej oblasti - projekt ITER založený na tzv. tokamakovom type fúzneho reaktora - bude v prípade úspešného dokončenia produkovať v porovnaní s dnešnými štiepnymi reaktormi mnohonásobne menej nebezpečný odpad, problém s odpadom nevyrieši úplne. Málo známou skutočnosťou však je, že existujú aj ďalšie, radikálne odlišné koncepty jadrovej fúzie, ktoré majú oproti tokamakom niekoľko predností, a ktoré zaznamenali v priebehu posledných rokov značný pokrok. Tieto koncepty majú na základe aktuálnych experimentálnych výsledkov na rozdiel od tokamakov potenciál umožniť využívať na produkciu energie aj tzv. bezneutrónovú fúziu. V prípade potvrdenia ich realizovateľnosti to bude znamenať zníženie množstva rádioaktívneho odpadu na extrémne nízku úroveň, navyše s výrazne menšími, jednoduchšími a menej nákladnými reaktormi. V tomto dvojdielnom článku sa budeme venovať viacerým najsľubnejšie sa vyvíjajúcim vedecky seriózne podloženým projektom, ktoré by ľudstvu takýto signifikantný pokrok mohli umožniť, doplňujúc celistvosť informácií popisom environmentálnych predností bezneutrónovej fúzie. Podotýkame, že bezneutrónová fúzia nie je (na rozdiel napr. od studenej fúzie) kontroverznou témou, pretože jej existencia je spoľahlivo experimentálne preukázaná a teoreticky konzistentne popísaná. Predmetom výskumu je iba možnosť jej využiteľnosti pre účely ekonomicky rentabilnej produkcie energie.

Projektu Einstein@home sa podaril dôležitý objav, ktorý 12. augusta uverejnili v prestížnom vedeckom časopise Science - detekcia nového pulzaru. Pulzarov vedci od roku 1967 objavili viac ako dve tisíc, pričom výnimočnosť tohto najnovšieho prírastku spočíva v spôsobe jeho objavu - bol odhalený analýzou dát z najväčšieho rádioteleskopu na svete v Arecibo (s priemerom antény 305 metrov) prostredníctvom platformy BOINC.    

Veľký hadrónový urýchľovač (Large Hadron Collider, LHC), najzložitejší stroj v histórii, na ktorého výstavbe sa protredníctvom projektu LHC@home svojou kvapkou podieľali aj účastníci platformy BOINC, je bezpochyby najmodernejší časticový urýchľovač. Skupina vedcov z CERN nedávno skúmala rôzne scenáre ďalšieho vývoja, ktoré by mohli vyplynúť zo zrážok atómových jadier v tomto stroji – vrátane toho, ako môžu ovplyvniť stavbu urýchľovačov v budúcnosti. Načrtnime si základné body každého z týchto scenárov.