Najlepšie články

Určite veľa z nás, ktorí sa zúčastňujeme na projekte SETI@Home, sa aspoň raz zamyslelo nad tým, či robíme naozaj maximum čo sa dá pre kontakt s mimozemskou civilizáciou. Nie je čakanie na signál predsa len stále príliš pasívna metóda? Nemôžme sa pokúsiť o niečo aktívnejšie, nespoliehať sa len na to, že sa nám niekto ozve?

Máme pre vás dobrú správu – áno, môžme urobiť aj viac. Môžme sa pokúsiť nájsť mimozemský život a teda prípadne aj civilizáciu priamejšie – aktívnym hľadaním, nielen pasívnym čakaním na signál. Dokonca takáto snaha má už aj názov – Darwin a TPF. Prečítajte si o nich viac v tomto článku.

Černobyľ. Slovo, ktoré evokuje strach z radiácie, strach z niečoho, čo človek nevidí, necíti, ale čo ho môže zabiť. Tento strach z neznámeho je opodstatnený a pochopiteľný, aj keď je potrebné k veci pristupovať racionálne a bez predsudkov. Mnohí by radi videli a vedeli, ako to v Černobyle a v jeho najbližšom okolí v súčasnosti vyzerá, ale nemajú tú možnosť tam prísť, alebo sa tohto miesta obávajú. Práve pre nich je pripravená táto reportáž, keďže možnosť pozrieť sa do zakázanej zóny som v auguste 2008 mal a dojmy si nechcem nechať len pre seba. Dočítate sa v nej základné fakty o udalosti, ale predovšetkým uvidíte na fotografiách a videách aktuálnu situáciu v tejto postkatastrofickej oblasti.

Moderná veda dlhý čas predpokladala, že mamuty vyhynuli vďaka prudkým klimatickým zmenám na konci poslednej doby ľadovej, približne 10 000 rokov pr.n.l. Nedávne objavy však priniesli nečakané prekvapenie - mamuty prežili podstatne dlhšie, pričom posledné z nich sa po niektorých lokalitách Zeme prechádzali ešte v období, keď v Starom Egypte už vládli faraóni. Pripomíname, že v tomto článku sa - ako je naším pravidlom - budeme zaoberať len serióznymi, overiteľnými a všeobecne akceptovanými výsledkami vedeckého výskumu.

Ani viac než polstoročie od prevratného okamihu vypustenia prvej umelej družice Zeme Sovietskym zväzom nemá ľudstvo pred sebou perspektívu masívnej expanzie do vesmíru. Preč sú časy entuziazmu, keď slovné spojenie "21. storočie" bolo synonymom doby masívnych orbitálnych miest, kozmických lodí a slnečných elektrární dodávajúcich energiu z obežnej dráhy. Hlavnou príčinou stagnácie vývoja sú neúmerne vysoké náklady na vypustenie materiálu na obežnú dráhu. A tie vďaka fyzikálnym zákonom a chemickým vlastnostiam paliva pri použití klasického chemického pohonu nemajú možnosť byť výrazne (to znamená prinajmenšom stonásobne) zrazené, a to ani pri zainteresovaní súkromného sektora. Prelom môže nastať až implementovaním nového princípu. Tých bolo navrhnutých v posledných desaťročiach viacero, avšak všetky vyžadujú netriviálny vývoj technológií či materiálov príliš vzdialených od tých súčasných, alebo neponúkajú dostatočne markantné zníženie nákladov. Jeden koncept sa však týmto handicapom do značnej miery vymyká - nesie názov StarTram.