Najčítanejšie články

Prvá časť tohto článku bola venovaná popisu ekologicky atraktívneho spôsobu veľkokapacitnej produkcie energie - bezneutrónovej fúzii. Boli v nej popísané jej environmentálne výhody, potenciál a riziká v kontexte hlavných konceptov štiepnych a fúznych reaktorov. V druhej časti sa teraz pozrieme bližšie na štyri vedecky seriózne podložené a experimentálne sľubne sa vyvíjajúce prístupy, ktoré by mohli ľudstvu využitie bezneutrónovej fúzie umožniť - konkrétne koncept Polywell využívajúci netermalizovanú plazmu, Dense Plasma Focus uskutočňujúci termalizované i netermalizované procesy, a prístupy Laser Fast Ignition a Z-pinch využívajúce plazmu blízku termalizácii.   

Ani viac než polstoročie od prevratného okamihu vypustenia prvej umelej družice Zeme Sovietskym zväzom nemá ľudstvo pred sebou perspektívu masívnej expanzie do vesmíru. Preč sú časy entuziazmu, keď slovné spojenie "21. storočie" bolo synonymom doby masívnych orbitálnych miest, kozmických lodí a slnečných elektrární dodávajúcich energiu z obežnej dráhy. Hlavnou príčinou stagnácie vývoja sú neúmerne vysoké náklady na vypustenie materiálu na obežnú dráhu. A tie vďaka fyzikálnym zákonom a chemickým vlastnostiam paliva pri použití klasického chemického pohonu nemajú možnosť byť výrazne (to znamená prinajmenšom stonásobne) zrazené, a to ani pri zainteresovaní súkromného sektora. Prelom môže nastať až implementovaním nového princípu. Tých bolo navrhnutých v posledných desaťročiach viacero, avšak všetky vyžadujú netriviálny vývoj technológií či materiálov príliš vzdialených od tých súčasných, alebo neponúkajú dostatočne markantné zníženie nákladov. Jeden koncept sa však týmto handicapom do značnej miery vymyká - nesie názov StarTram.

V tomto článku nenačrieme ako zvyčajne do technologických pokrokov posúvajúcich ľudstvo do vesmíru ani najnovších výsledkov vedeckého bádania. Zostaneme viac pri zemi, a to obrazne i doslovne - zaoberať sa budeme bicyklom na elektrický pohon. Ambíciou článku nie je pokryť celú sofistikovanú a prudko sa rozvíjajúcu problematiku elektrických bicyklov, ani poskytnúť podrobný technický návod na prestavbu, hoci do istej miery sa samozrejme zaoberá aj týmito aspektmi. Jeho cieľom je predovšetkým pomôcť pri zvažovaní a rozhodovaní sa pre rôzne koncepty a možnosti zadováženia si tohto ekologického dopravného a relaxačného prostriedku, a to formou praktickej interaktívnej tabuľky v prvej časti článku, ktorá na základe čitateľom zvolených priorít navrhne vhodnú alternatívu. Druhá časť článku podrobnejšie popisuje jednu z rozšírených možností elektrifikácie bicykla (ktorá pre autorom zvolené priority z tabuľky vyšla ako najvýhodnejšia), vysvetlí jej výhody i nevýhody, načrtne možnosti ďalších vylepšení a zosumarizuje konkrétne praktické skúsenosti. Tretia časť článku poskytne niekoľko tipov na rozšírenie možností použitia (nielen elektrického) bicykla predovšetkým v zimnom období. V konečnom dôsledku veríme, že článok inšpiruje či dodá odvahu prípadným záujemcom váhajúcim a tápajúcim vo veľkej škále možností a prístupov v tejto dynamicky sa rozvíjajúcej technologickej oblasti. 

Problematika čiernych dier je už niekoľko desaťročí jednou z najpopulárnejších oblastí modernej astrofyziky, v očiach verejnosti vnímaná ako príťažlivá a exotická téma. Človek by si mohol myslieť, že tieto objekty, z vnútra ktorých sa k nám nemôžu dostať žiadne častice, zostanú tajomné a neprebádateľné, a teda písať o nich ďalšie články bude viac populistické či edukačné ako užitočné. Skutočnosť je však odlišná. Ľudská myseľ má vďaka obdivuhodnému nástroju - matematike - možnosť preniknúť aj do hlbín čiernych dier. Seriózne vedecké práce sa naďalej výpočtom ich vlastností venujú a v poslednom období dospeli k prekvapujúcemu poznaniu - vo vnútri čiernych dier by sa mohli nachádzať stabilné makroskopické objekty, a to dokonca aj planéty. Zdá sa vám to absurdné? Pozrime sa teda spolu na najnovšie výsledky vedeckého výskumu v tejto oblasti.