Skip to main content

Sudden carbon sequestration - Experiment náhlej izolácie CO2

Kategórie:

Tento experiment používa presne rovnaké nastavenie ako Seasonal Attribution experiment, ale tento je zameraný na vplyv náhlej izolácie skleníkových plynov.

Stav

  • Niektoré simulácie použité v tomto experimente boli počítané predtým v Seasonal Attribution experimente.
  • Prvá simulácia určená pre tento experiment bola spustená 2. mája 2008.
  • Finálna simulácia bola spustená 11. decembra 2008. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí dobrovoľne prihlásili svoje počítače!
  • Tento experiment vstúpil do fázy analýz, keď všetky simulácie boli dokončené.

Motivácia

Na jednej strane sa ľudia stávajú stále viac znepokojení zmenou klímy spôsobenej emisiami skleníkových plynov z ľudskej činnosti, ale na druhej strane si tiež uvedomujú, že už bolo vyprodukovaných veľa skleníkových plynov a že redukovanie emisií v budúcnosti by asi mohlo byť celkovo obtiažne. Preto je tu myšlienka získavajúca priazeň, že by sme mali aktívne extrahovať skleníkové plyny z atmosféry a izolovať ich niekde v bezpečí. Toto by sa malo diať pokiaľ možno veľmi skoro, čím rýchlejšie tým lepšie.

Ale je rýchlejšie skutočne lepšie? Zvážme medzný prípad, že by sme boli zrazu schopní extrahovať celý antropogénny príspevok skleníkových plynov z atmosféry, teda vrátiť sa do "prírodného" stavu. V tomto scenári by sme očakávali zistenie, že pevnina by sa pekne ochladila (ďaleko od pobrežia v každom prípade), čo sa zdá ideálne. Ale oceán by chladol oveľa pomalšie, preto môžeme tiež očakávať, že kontrast teplého oceána / chladnej pevniny by produkoval viac prudkých búrkových a zrážkových udalostí po nejakú dobu potom, čo však už nie je tak ideálne. Tento experiment preverí tento medzný prípad.

Metóda

Tento nový experiment pozostáva z dvoch zložiek. Prvá je súbor simulácií roku 2000 (v skutočnosti marec 2000 až apríl 2001), používajúcich aktuálne podmienky aké sa vyskytovali v roku 2000. Tieto podmienky zahrňujú pozorované hodnoty atmosférických koncentrácií skleníkových plynov a iných plynov a aerosólov, rovnako ako pozorované teploty oceánskeho povrchu a pokrytie tabuľového ľadu. Simulácie sa líšia v počiatočnom stave počasia nastavenom pre polnoc 1. marca 2000, takže každá simulácia dáva príklady toho, aké počasie asi mohlo byť v roku 2000. Koniec koncov, tieto simulácie dajú odhad klímy pre tento rok. Tieto simulácie boli dokončené ako časť zo Seasonal Attribution experimentu.

Druhá zložka zahrňuje opakovanie týchto simulácií, ale s koncentráciami skleníkoých plynov zníženými na úrovne r. 1900. Predpoklad je, že v r. 1999 sme odrazu našli veľmi, veľmi lacný a rýchly spôsob odstránenia všetkých antropogénnych skleníkových plynov z atmosféry a že táto metóda bola prijatá na začiatku r. 2000. Pretože oceán zareaguje pomaly, môžeme hodnoverne predpokladať, že týmto sme neovplyvnili oceán pre periódu simulácií 2000-2001, takže ponecháme teploty oceánskeho povrchu a pokrytie tabuľového ľadu podľa pozorovaní v r. 2000 (a ako v prvom súbore simulácií).

Výskumníci

Dáithí Stone (University of Oxford; University of Cape Town)

Tolu Aina, Milo Thurston (University of Oxford)

Pardeep Pall (ETH Zürich)

 

Zdroj: stránka CPDN projektu