Aktuálne články

Problematika čiernych dier je už niekoľko desaťročí jednou z najpopulárnejších oblastí modernej astrofyziky, v očiach verejnosti vnímaná ako príťažlivá a exotická téma. Človek by si mohol myslieť, že tieto objekty, z vnútra ktorých sa k nám nemôžu dostať žiadne častice, zostanú tajomné a neprebádateľné, a teda písať o nich ďalšie články bude viac populistické či edukačné ako užitočné. Skutočnosť je však odlišná. Ľudská myseľ má vďaka obdivuhodnému nástroju - matematike - možnosť preniknúť aj do hlbín čiernych dier. Seriózne vedecké práce sa naďalej výpočtom ich vlastností venujú a v poslednom období dospeli k prekvapujúcemu poznaniu - vo vnútri čiernych dier by sa mohli nachádzať stabilné makroskopické objekty, a to dokonca aj planéty. Zdá sa vám to absurdné? Pozrime sa teda spolu na najnovšie výsledky vedeckého výskumu v tejto oblasti.

Jadrová fúzia je spolu s orbitálnymi slnečnými elektrárňami jednou z najperspektívnejších možností výrazného posunu ľudskej civilizácie na energetickej škále a prevencie jej degenerácie prejavujúcej sa i čoraz frekventovanejšími energiou motivovanými konfliktmi. Primárnou asociáciou pojmu "jadrová energia" je však opodstatnený a závažný problém rádioaktívneho odpadu. Napriek tomu, že vlajková loď výskumu a vývoja v jadrovej oblasti - projekt ITER založený na tzv. tokamakovom type fúzneho reaktora - bude v prípade úspešného dokončenia produkovať v porovnaní s dnešnými štiepnymi reaktormi mnohonásobne menej nebezpečný odpad, problém s odpadom nevyrieši úplne. Málo známou skutočnosťou však je, že existujú aj ďalšie, radikálne odlišné koncepty jadrovej fúzie, ktoré majú oproti tokamakom niekoľko predností, a ktoré zaznamenali v priebehu posledných rokov značný pokrok. Tieto koncepty majú na základe aktuálnych experimentálnych výsledkov na rozdiel od tokamakov potenciál umožniť využívať na produkciu energie aj tzv. bezneutrónovú fúziu. V prípade potvrdenia ich realizovateľnosti to bude znamenať zníženie množstva rádioaktívneho odpadu na extrémne nízku úroveň, navyše s výrazne menšími, jednoduchšími a menej nákladnými reaktormi. V tomto dvojdielnom článku sa budeme venovať viacerým najsľubnejšie sa vyvíjajúcim vedecky seriózne podloženým projektom, ktoré by ľudstvu takýto signifikantný pokrok mohli umožniť, doplňujúc celistvosť informácií popisom environmentálnych predností bezneutrónovej fúzie.

Existencia a povaha tmavej energie patrí medzi najdôležitejšie otázky súčasnej kozmológie. Nutnosť zavedenia tohto exotického parametra do teórií však môže pripomínať snahu dávnych astronómov o zladenie vtedajších pozorovaní pohybu planét s geocentrickou predstavou výnimočného postavenia Zeme vo vesmíre zavádzaním zložitých predpokladov (epicyklov). Veda má však svoj zvláštny zmysel pre humor, pretože po takmer pol tisícročí sa situácia obrátila - musíme zavádzať zložité predpoklady, len aby sme udržali predstavu nevýnimočného postavenia Zeme vo vesmíre. Nové objavy preto opätovne vnukli vedcom myšlienku, ktorú zavrhli pred dlhými 450 rokmi v časoch Mikuláša Kopernika - čo ak postavenie Zeme vo vesmíre je predsa len výnimočné? Poďme sa pozrieť na túto aktuálnu tému podrobnejšie.