Skip to main content

Fyzika

Vedecké články spadajúce pod odbor fyzika.

 

Objavený nový binárny rádiopulzar

Kategórie:
Projekt:

Projekt Einstein@Home zaznamenal ďalší veľký úspech - účastníci projektu Dr. Vitaliy V. Shiryaev z Moskvy a Stacey Eastham z Darwenu v UK pomohli objaviť nový binárny pulzar J1952+2630, ktorý obieha okolo hviezdy typu bieleho trpaslíka s periódou 9.4 hodín. Samotný pulzar rotuje okolo svojej osi 48 krát za sekundu. Pulzar bol objavený v dátach vytvorených Arecibo Observatóriom v spolupráci s PALFA survey v roku 2005. Hviezda okolo ktorej pulzar obieha je na bieleho trpaslíka neobyčajne masívna, jej hmotnosť dosahuje aspoň 95% hmotnosti nášho slnka. To znamená, že J1952+2630 pravdepodobne patrí k vzácnej skupine stredne masívnych binárnych pulzarov (doteraz ich bolo objavených iba päť).

Zdroj: Einstein@Home

Prvý úspech projektu Einstein@home - objav nového pulzaru!

Kategórie:
Projekt:

Projektu Einstein@home sa podaril dôležitý objav, ktorý 12. augusta uverejnili v prestížnom vedeckom časopise Science - detekcia nového pulzaru. Pulzarov vedci od roku 1967 objavili viac ako dve tisíc, pričom výnimočnosť tohto najnovšieho prírastku spočíva v spôsobe jeho objavu - bol odhalený analýzou dát z najväčšieho rádioteleskopu na svete v Arecibo (s priemerom antény 305 metrov) prostredníctvom platformy BOINC.    

4.857145
Your rating: Žiadna Average: 4.9 (7 votes)

Simulácia fúzneho reaktora u vás doma

Kategórie:

Energia znamená život - toto tvrdenie vonkoncom nie je prehnané. Platí to na úrovni živých organizmov, ktoré energiu premieňajú rôznymi prekvapujúco dômyselnými chemickými reakciami, avšak platí to aj všeobecne, ako základné pravidlo vesmíru - kde niet energie, niet pohybu, ani života. Keďže aj hmota je vlastne len nesmierne koncentrovaná forma energie (spomeňme si na všeobecne známy vzťah z Einsteinovej teórie relativity E=mc2), celý vesmír je v podstate ohromnou nádobou, v ktorej neustále dochádza k premene jednej formy energie na inú - ako hinduistický tanec boha Šivu. Vedci sa snažia z tohto tanca pre ľudstvo čo najviac vyťažiť, ale nie je to ľahké úsilie, ak chceme zároveň zachovať aj prijateľné životné prostredie. V tomto článku sa zameriame na popis vedeckého pozadia a súvislostí stojacimi za jadrovou fúziou ako veľmi perspektívnym, bezpečným a ekologickým veľkokapacitným zdrojom energie nezávislým od vrtochov prírody či počasia, ktorý s minimom odpadu a takmer nevyčerpateľnými zásobami paliva ponúka vyriešenie energetickej a do veľkej miery aj ekologickej krízy ľudstva. V neposlednom rade sa pozrieme aj na projekt, v rámci ktorého sa tejto dobrodružnej cesty môžete zúčastniť aj vy prostredníctvom vášho PC (simuláciami častíc plazmy vo fúznom reaktore).

 
4.48148
Your rating: Žiadna Average: 4.5 (27 votes)

Urýchľovače budúcnosti – čo bude po LHC?

Kategórie:
Projekt:

Veľký hadrónový urýchľovač (Large Hadron Collider, LHC), najzložitejší stroj v histórii, na ktorého výstavbe sa protredníctvom projektu LHC@home svojou kvapkou podieľali aj účastníci platformy BOINC, je bezpochyby najmodernejší časticový urýchľovač. Skupina vedcov z CERN nedávno skúmala rôzne scenáre ďalšieho vývoja, ktoré by mohli vyplynúť zo zrážok atómových jadier v tomto stroji – vrátane toho, ako môžu ovplyvniť stavbu urýchľovačov v budúcnosti. Načrtnime si základné body každého z týchto scenárov.

4.6
Your rating: Žiadna Average: 4.6 (5 votes)

Čo presne rátame v projekte MilkyWay@home? (alebo aj inak - vedecké pozadie polopatisticky)

Kategórie:
Projekt:

V tomto článku si zrozumiteľnou rečou popíšeme, čo presne sa v projekte MilkyWay@home počíta. Nemusíte mať takmer žiadne znalosti o astronómii, nebeskej mechanike ani záležitostiach okolo pohybu našej Galaxie, čiže Mliečnej dráhy. Stačí ak sa zúčastňujete na tomto projekte a zaujímajú vás nielen kredity ale aj veda za tým - v tom prípade smelo do čítania. Nebude to dlhé ani nijak prehnane intelektuálne náročné.

Poďme teda na to, galaktickí obyvatelia!

4.5
Your rating: Žiadna Average: 4.5 (6 votes)

Planckov satelit

Kategórie:
Projekt:

Dnes budú raketou Ariane 5 vynesené do vesmíru Planckov satelit a Herschelovo vesmírne observatórium. Približne 60 dní po štarte by sa oba satelity mali dostať na Lissajousovu obežnú dráhu (dráha s polomerom 400.000 km okolo druhého Lagrangeovho bodu), ktorá je od Zeme vdialená 1.5 milióna kilometrov.

Dáta z Planckovho satelitu bude o.i. spracovávať aj projekt Cosmology@Home.

Syndikovať obsah