Skip to main content

Ekologická jadrová energia - bezneutrónová fúzia (časť II.)

Kategórie:

Prvá časť tohto článku bola venovaná popisu ekologicky atraktívneho spôsobu veľkokapacitnej produkcie energie - bezneutrónovej fúzii. Boli v nej popísané jej environmentálne výhody, potenciál a riziká v kontexte hlavných konceptov štiepnych a fúznych reaktorov. V druhej časti sa teraz pozrieme bližšie na štyri vedecky seriózne podložené a experimentálne sľubne sa vyvíjajúce prístupy, ktoré by mohli ľudstvu využitie bezneutrónovej fúzie umožniť - konkrétne koncept Polywell využívajúci netermalizovanú plazmu, Dense Plasma Focus uskutočňujúci termalizované i netermalizované procesy, a prístupy Laser Fast Ignition a Z-pinch využívajúce plazmu blízku termalizácii.   

 
5
Your rating: Žiadna Average: 5 (29 votes)

Ekologická jadrová energia - bezneutrónová fúzia (časť I.)

Kategórie:

Jadrová fúzia je spolu s orbitálnymi slnečnými elektrárňami jednou z najperspektívnejších možností výrazného posunu ľudskej civilizácie na energetickej škále a prevencie jej degenerácie prejavujúcej sa i čoraz frekventovanejšími energiou motivovanými konfliktmi. Primárnou asociáciou pojmu "jadrová energia" je však opodstatnený a závažný problém rádioaktívneho odpadu. Napriek tomu, že vlajková loď výskumu a vývoja v jadrovej oblasti - projekt ITER založený na tzv. tokamakovom type fúzneho reaktora - bude v prípade úspešného dokončenia produkovať v porovnaní s dnešnými štiepnymi reaktormi mnohonásobne menej nebezpečný odpad, problém s odpadom nevyrieši úplne. Málo známou skutočnosťou však je, že existujú aj ďalšie, radikálne odlišné koncepty jadrovej fúzie, ktoré majú oproti tokamakom niekoľko predností, a ktoré zaznamenali v priebehu posledných rokov značný pokrok. Tieto koncepty majú na základe aktuálnych experimentálnych výsledkov na rozdiel od tokamakov potenciál umožniť využívať na produkciu energie aj tzv. bezneutrónovú fúziu. V prípade potvrdenia ich realizovateľnosti to bude znamenať zníženie množstva rádioaktívneho odpadu na extrémne nízku úroveň, navyše s výrazne menšími, jednoduchšími a menej nákladnými reaktormi. V tomto dvojdielnom článku sa budeme venovať viacerým najsľubnejšie sa vyvíjajúcim vedecky seriózne podloženým projektom, ktoré by ľudstvu takýto signifikantný pokrok mohli umožniť, doplňujúc celistvosť informácií popisom environmentálnych predností bezneutrónovej fúzie.

5
Your rating: Žiadna Average: 5 (27 votes)

Správna odpoveď z minulej ankety je: 3125

Kategórie:

V predchádzajúcej ankete sme mali pre vás nasledovnú otázku:

Ak nechcete, aby si z vás na dôchodku robili vtipy, potrénujte svoje neuróny a doplňte ďalšie číslo v rade: 1,1,4,27,256,...

Mohli ste si vybrat niektorú z týchto odpovedí:

  • 512
  • 3125
  • 2320
  • Neviem, takéto úlohy sú stratou času a nezaujímajú ma

Teraz, po uzavretí hlasovania, vám prinášame správne riešenie i s odôvodnením...

Neurona@Home

Projekt:
Zameranie projektu:
Podporované platformy:
Fáza projektu:

Projekt Neurona@Home sa zaoberal simuláciou správania sa veľkej množiny bunkových automatov neurónov, zapojených v zložitej sieti.

Tento projekt simulácie mozgu nám umožní pochopiť:

  • Výskyt mozgových oscilácií ako formu kolektívneho budenia mozgových neurónov
  • Účinnosť neurónových sietí ako diskriminant zariadení
  • Úlohu sieťovej štruktúry mozgu pri spracovaní informácií

 

Projekt je ukončený, momentálne prebieha analýza a spracovanie výsledkov.

StarTram - revolúcia v doprave na obežnú dráhu?

Kategórie:

Ani viac než polstoročie od prevratného okamihu vypustenia prvej umelej družice Zeme Sovietskym zväzom nemá ľudstvo pred sebou perspektívu masívnej expanzie do vesmíru. Preč sú časy entuziazmu, keď slovné spojenie "21. storočie" bolo synonymom doby masívnych orbitálnych miest, kozmických lodí a slnečných elektrární dodávajúcich energiu z obežnej dráhy. Hlavnou príčinou stagnácie vývoja sú neúmerne vysoké náklady na vypustenie materiálu na obežnú dráhu. A tie vďaka fyzikálnym zákonom a chemickým vlastnostiam paliva pri použití klasického chemického pohonu nemajú možnosť byť výrazne (to znamená prinajmenšom stonásobne) zrazené, a to ani pri zainteresovaní súkromného sektora. Prelom môže nastať až implementovaním nového princípu. Tých bolo navrhnutých v posledných desaťročiach viacero, avšak všetky vyžadujú netriviálny vývoj technológií či materiálov príliš vzdialených od tých súčasných, alebo neponúkajú dostatočne markantné zníženie nákladov. Jeden koncept sa však týmto handicapom do značnej miery vymyká - nesie názov StarTram.

 
4.825
Your rating: Žiadna Average: 4.8 (40 votes)
Syndikovať obsah